Švajčiarska metalová scéna nie je žiadna popoluška, alpské údolia možno nelámu rekordy v počte kapiel na meter štvorcových, nájdete tam však spolky, bez ktorých by viaceré kovové subžánre vyzerali prinajmenšom inak, kulty, legendy a osobnosti, ktoré majú čo povedať aj po desiatkach rokov. Je tu takisto odjakživa solídna žánrová pestrosť i kvalita, s Helvéciou skrátka počítajte. A mladšie generácie metalistov takisto vedia, ako sa postaviť ku kovotepeckému remeslu.
Rozhodne to platí aj o ženevských STORTREGN. Fungujú od roku 2005, na konte majú demo, EP, split a tri albumy, a pokiaľ je vám známe žánrové zameranie holandských Non Serviam Records, nepomýlite sa, ak budete tipovať, že Johan Smith (elektrické a akustické gitary), Romain Negro (vokály, gitary), Samuel Jakubec (bicie) a Duran Bathija basgitara) hrajú melodický black/death metal. Rovno napíšem, že v podstate prvotriedny, s veľmi mocnou produkciou a vážnou, dramatickou atmosférou.
Švajčiarsky pôvod skupiny sa na tejto nahrávke neodráža vôbec v ničom, tvorcom hudby učarovala škandinávska tradícia, konkrétnejšie švédska, a úplne konkrétne sa dá povedať, že album „Singularity“ vznikol pod takým silným vplyvom DISSECTION, že vyznieva ako snaha stvoriť niečo „nödtveidtovského“ roky potom, čo sa Jon rozhodol vybrať na cestu bez návratu. Typické melodické a harmonické postupy, jedovatý blackmetalový vokál v kombinácii s hlbším „smrtiacim“, veľmi agresívne, často naklepané tempá, monumentálne mrazivé vyznenie a veľmi dobre zasadené akustické inštrumentálne pasáže, skrátka presne podľa príručky. Ako pocta legende a snaha nadviazať na ňu to funguje, v rámci melodického extrémneho metalu je to aj zdravo divoké, ak vás bavia veci ako vyššie spomenutý kult, THULCANDRA, BANE a podobní jeho uctievači, toto je tá istá úroveň.